Wellhausen Július (1844–1918) – nemecký
orientalista a znalec biblie. Ako profesor bohoslovia vydal r. 1878 svoju
klasickú prácu Dejiny Izraela (v neskorších vydaniach pod názvom: Úvod do dejín
Izraela), ktorou zavŕšil chronologickú schému pôvodu hlavných prvkov tzv. Šesťknižia
– Starého zákona. Wellhausen vychádzal z predpokladu E. Reissa a K.
H. Grafa o tom, že zákonodarný
materiál, vzťahujúci sa na starozákonné kultové zákonodarstvo, má neskorší
pôvod ako ostatné časti Starého zákona. Text kultového zákonodarstva, ktorý
obsahuje kniha Genezis a Exodus, vyčlenil ako samostatný zdroj, ktorý
nazval Kňazským kódexom (Priesterkodex). Jeho historicko-kritická argumentácia
nezvratne dokazuje, že Kňazský kódex nepochádza z obdobia pred babylonským
zajatím starovekých Židov. Tento záver bol kľúčom k datovaniu mnohých
starozákonných kníh, nasledujúcich po Šesťkniži. Wellhausenova koncepcia
zasadila rozhodujúci úder židovsko-kresťanskému učeniu o Mojžišovom autorstve
Pentateuchu. Touto prácou vyvolal
proti sebe zúrivé útoky apologétov judaizmu a všetkých kresťanských
smerov. Roku 1882 sa vzdal miesta profesora teológie; zdôvodnil to tým, že nie
je teológom, ale historikom a ak má pripravovať protestantských pastorov,
je „pri všetkej zdržanlivosti... schopný urobiť viac škody ako osohu“. Neskôr
vyučoval východné jazyky a napísal viacero prác o novom zákone.
< Späť na W
