V r.
< Späť na Z
Zväz bojujúcich ateistov ZSSR
Zväz bojujúcich ateistov ZSSR (ZBA) — masová spoločenská organizácia, vytvorená pre aktívny ideový zápas proti náboženstvu vo všetkých jeho prejavoch (1925-1941). ZBA pracoval na základe princípov marxizmu-leninizmu a jeho činnosť usmerňovala komunistická strana ZSSR. Zohral významnú úlohu pri uskutočňovaní masovej ateistickej propagandy, pri vydávaní vedeckoateistickej literatúry, pri príprave propagandistov ateizmu. Práce ZBA sa zúčastňovali významní činitelia boľševickej strany: P. A. Krasikov, N. K. Krupská, A. V. Lunatarski;, N. A. Semaško, I. I. Skorcov-Stepanov , E. M. Jaroslavski; a i. ZBA spájal protináboženskú propagandu s konkrétnymi úlohami výstavby socializmu v ZSSR pod heslom: „Boj proti náboženstvu — boj za socializmus.“
V r.1922-1923 vznikli v ZSSR krúžky ateistov. V auguste 1924 redakcia novín Ateist zvolala prvé zhromaždenie moskovských ateistov, ktoré položilo základy vytvorenia spoločnosti priateľov novín Ateist. V apríli 1925 bol zvolaný do Moskvy 1. Všezväzový zjazd korešpondentov — priateľov novín Ateist. Na ňom bol založený Zväz ateistov. V júni 1929 na II. Všezväzovom zjazde ateistov v Moskve organizácia sovietskych ateistov dostala názov Zväz bojujúcich ateistov ZSSR. Na práci zjazdu sa podieľalo 1200 delegátov, aktívne vystúpili M. I. Kalinin , M. Gorkij, A. V. Lunačarskij, E. M. Jaroslavskij a ďalší stranícki a štátni činitelia. D. Bednyj a V. Majakovskij recitovali svoje básne. ZBA vytvoril základné bunky v podnikoch, úradoch, školách, kolchozoch a v armáde s úlohou každodenne propagovať ateizmus. Boj proti náboženstvu ZBA uskutočňoval cestou širokej ústnej propagandy, vydávaním vedeckoateistickej literatúry, časopisov a novín, organizovaním prednášok, besied, večerov otázok a odpovedí, výstaviek, exkurzii atď. Členstvo v ZBA bolo individuálne. Prostriedky získaval z neveľkých zápisných príspevkov, z vydávania literatúry, albumov. Najvyšším orgánom ZBA bolo Ústredná rada, volená na celozväzovom zjazde. Stálym predsedom Ústrednej rady ZBA bol E. M. Jaroslavskij. Roku 1940 ZBA mal 3 milióny členov a 96 tisíc buniek. Počas svojej existencie vychoval a združil okolo seba veľký aktív propagandistov a agitátorov, vedeckých pracovníkov, publicistov, lektorov. Najvýznamnejší z nich boli E. A. Beljajev, V. G. Bogoraz-Tan , G. A. Gurjev, B. M. Zavadovskij , A. I. Klibanov , L. I. Klimovič , I. A. Kryveljev , M. I. Loginov (Anton), A. T. Lukačevskij, N. M. Matorin , Ch. M. Momdžjan , V. K. Nikoľskij , F. N. Oleščuk, F. M. Putincev , A. B. Ranovit, V. S. Rožicyn , N. V. Rumjancev, V. L. Sarabjanov , N. A. Smirnov, P. N. Fedosejev , I. P. Francev , I. P. Camerjan , M. l. Šachnovič , M. M. Š ejnman a mnohí iní. V 30. rokoch ZBA prešiel od masovej agitácii k hlbšej propagande a individuálnej práci s veriacimi, vydával denník Bezbožník, časopis Bezbožník. Vychádzali časopisy v ukrajinskej, tatárskej, uzbeckej, židovskej reči a rad iných periodických vydaní. ZBA mal vlastné vydavateľstvo Bezbožník. Okrem neho existovalo aj Štátne vydavateľstvo proti náboženskej literatúry (GAIS). Pre prípravu propagandistov sa zriaďovali kurzy, diaľkové štúdium a vydávali špeciálne učebné pomôcky, vyhotovovali sa názorné pomôcky, diapozitívy, materiály pre výstavky, albumy a iné. V Moskve bolo založené Ústredné protináboženské múzeum. ZBA bol členom Internacionály proletárskych bezvercov a neskôr Celosvetového zväzu voľnomyšlienkarov; zúčastňoval sa na ich kongresoch. Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny ZBA zastavil svoju činnosť. Roku 1947 jeho prostriedky a funkcie boli odovzdané Celozväzovej spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov (teraz spoločnosť Znanije).
< Späť na Z
V r.
< Späť na Z
