Zväz bojujúcich ateistov ZSSR (ZBA) — masová spoločenská organizácia, vytvorená pre aktívny ideový zápas proti náboženstvu vo všetkých jeho prejavoch
(1925-1941). ZBA pracoval na základe princípov marxizmu-leninizmu a jeho činnosť usmerňovala komunistická strana ZSSR. Zohral významnú úlohu pri uskutočňovaní masovej ateistickej propagandy, pri vydávaní vedeckoateistickej literatúry, pri príprave propagandistov ateizmu. Práce ZBA sa zúčastňovali významní činitelia boľševickej strany: P. A.
Krasikov, N. K.
Krupská, A. V.
Lunatarski;, N. A. Semaško,
I. I. Skorcov-Stepanov, E. M.
Jaroslavski; a i. ZBA spájal protináboženskú propagandu s konkrétnymi úlohami výstavby socializmu v ZSSR pod heslom: „Boj proti náboženstvu — boj za socializmus.“
V r.
1922-1923 vznikli v ZSSR krúžky ateistov. V auguste 1924 redakcia novín Ateist zvolala prvé zhromaždenie moskovských ateistov, ktoré položilo základy vytvorenia spoločnosti priateľov novín Ateist. V apríli 1925 bol zvolaný do Moskvy
1. Všezväzový zjazd korešpondentov — priateľov novín Ateist. Na ňom bol založený Zväz ateistov. V júni 1929 na
II. Všezväzovom zjazde ateistov v Moskve organizácia sovietskych ateistov dostala názov Zväz bojujúcich ateistov ZSSR. Na práci zjazdu sa podieľalo 1200 delegátov, aktívne vystúpili
M. I. Kalinin, M. Gorkij, A. V. Lunačarskij, E. M. Jaroslavskij a ďalší stranícki a štátni činitelia. D. Bednyj a V. Majakovskij recitovali svoje básne. ZBA vytvoril základné bunky v podnikoch, úradoch, školách, kolchozoch a v armáde s úlohou každodenne propagovať ateizmus. Boj proti náboženstvu ZBA uskutočňoval cestou širokej ústnej propagandy, vydávaním vedeckoateistickej literatúry, časopisov a novín, organizovaním prednášok, besied, večerov otázok a odpovedí, výstaviek, exkurzii atď. Členstvo v ZBA bolo individuálne. Prostriedky získaval z neveľkých zápisných príspevkov, z vydávania literatúry, albumov. Najvyšším orgánom ZBA bolo Ústredná rada, volená na celozväzovom zjazde. Stálym predsedom Ústrednej rady ZBA bol E. M. Jaroslavskij. Roku 1940 ZBA mal 3 milióny členov a 96 tisíc buniek. Počas svojej existencie vychoval a združil okolo seba veľký aktív propagandistov a agitátorov, vedeckých pracovníkov, publicistov, lektorov. Najvýznamnejší z nich boli E. A. Beljajev,
V. G. Bogoraz-Tan, G. A. Gurjev,
B. M. Zavadovskij,
A. I. Klibanov,
L. I. Klimovič,
I. A. Kryveljev, M. I. Loginov (Anton), A. T.
Lukačevskij, N. M. Matorin,
Ch. M. Momdžjan,
V. K. Nikoľskij, F. N. Oleščuk,
F. M. Putincev, A. B.
Ranovit, V. S. Rožicyn, N. V.
Rumjancev, V. L. Sarabjanov, N. A. Smirnov,
P. N. Fedosejev, I. P. Francev, I. P. Camerjan,
M. l. Šachnovič,
M. M. Šejnman a mnohí iní. V 30. rokoch ZBA prešiel od masovej agitácii k hlbšej propagande a individuálnej práci s veriacimi, vydával denník Bezbožník, časopis Bezbožník. Vychádzali časopisy v ukrajinskej, tatárskej, uzbeckej, židovskej reči a rad iných periodických vydaní. ZBA mal vlastné vydavateľstvo Bezbožník. Okrem neho existovalo aj Štátne vydavateľstvo proti náboženskej literatúry (GAIS). Pre prípravu propagandistov sa zriaďovali kurzy, diaľkové štúdium a vydávali špeciálne učebné pomôcky, vyhotovovali sa názorné pomôcky, diapozitívy, materiály pre výstavky, albumy a iné. V Moskve bolo založené Ústredné protináboženské múzeum. ZBA bol členom
Internacionály proletárskych bezvercov a neskôr Celosvetového zväzu voľnomyšlienkarov; zúčastňoval sa na ich kongresoch. Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny ZBA zastavil svoju činnosť. Roku 1947 jeho prostriedky a funkcie boli odovzdané Celozväzovej spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov (teraz spoločnosť Znanije).
< Späť na Z