zoolatria al. animalizmus (gréc. zoon — zviera, latreia — služba; lat. animal — zviera) — súhrn obradov a vier spätých s náboženským uctievaním zvierat. Korene zoolatrie pochádzajú z dávnoveku, keď prvotnopospolní poľovníci, aby mali úspech pri love, uskutočňovali magické obrady, ktoré ich mali ochrániť od veľkých dravcov (dokazujú to kresby v paleontologických jaskyniach). Počiatky zoolatrie sa v značnej miere spájajú s totemizmom, ale nemožno povedať, že každý prejav zoolatrie je nevyhnutne výplodom či prežitkom totemizmu. Najznámejšie historické a etnografické príklady zoolatrie: poverčivé uctievanie medveďa v Severnej Ázii a Severnej Amerike, jaguára v Južnej Amerike, tigra v Južnej a Juhovýchodnej Ázii, leoparda v Afrike, vlka v stredovekej Európe. Zoolatria bola veľmi rozvinutá aj v starom Egypte. Mala totemický pôvod: každé rodové spoločenstvo (takisto zemepisná oblasť) považovalo za svojho ochrancu zviera; miestni bohovia mali zoo-antropomorfné črty.
V niektorých krajinách sa zoolatria zachovala až dodnes (uctievanie kravy, zmije, opice v Indii a i.). V náboženstve starého Grécka a mnohých ďalších náboženstvách sa zachovali prežitky zoolatrie v zvieracích atribútoch božstiev (orol Diov — Zeus, sova Atény, laň Artemidy a i). S prejavmi animalizmu sa stretávame aj v kresťanstve; napr. zobrazenie evanjelistov so zvieratami, Ducha svätého v podobe holubice a i.
< Späť na Z
