Xenofanes (okolo r. 580 – 480 pr. n. l.) – starogrécky
filozof helénskej školy, básnik, jeden z popredných predstaviteľov
antického ateizmu. Kritizoval predstavy o existencii bohov, vieru vo
veštenie, proroctvá a pytagorovské učenie o presídľovaní duší. Prvý v dejinách
nastolil otázku vzniku náboženských predstáv a vyslovil predpoklad, že
bohov zrodila fantázia človeka. Ako dôkaz uvádzal antropomorfizmus náboženských
predstáv: bohovia Etiópčanov sú čierni, s ohnutými nosmi; bohovia Trákov sú
ryšaví a modrookí. Podľa Xenofana by si býci, keby vedeli maľovať,
vytvorili bohov na svoju podobu. Xenofanov ateizmus nebol dôsledný. Podľa neho
existoval jediný boh, odlišný od ľudí aj od gréckych bohov. Týmto jediným bohom
bol pre neho kozmos, príroda. Xenofanove protináboženské názory boli obsiahnuté
v jeho elégiách a v poéme O prírode; zachovali sa len vo
fragmentoch.
