absolúcia
(z lat. absolstvo – odpúšťam) – súčasť
kresťanskej sviatosti pokánia, ktorá má v katolicizme formu ušnej spovedi,
v protestantizme verejného všeobecného vyznania hriechov. V katolíckej
spovedi absolúcia znamená rozhrešenie – akt, ktorým kňaz ako „splnomocnenec
boha“ odpúšťa spovedanému jeho hriechy. V protestantskom pokání je
subjektom odpúšťajúcim hriechy „samotný boh“ so svojou milosťou, ktorú
hriešnikovi udeľuje bez jeho zásluhy ako dar boží. Absolúcia – rozhrešenie ako
podstatná súčasť katolíckej spovedi, záväznej pre katolíkov ako každoročná
povinnosť vo veľkonočnej dobe, zohrávala závažnú úlohu v duchovnej
nadvláde cirkevnej hierarchie nad veriacimi a v manipulácii s ich
presvedčením a konzekventne aj v ovplyvňovaní ich chovania a konania.
< Späť na A
< Späť na A
