ahmadija — mohamedánska sekta. Vznikla v 80. rokoch 19. stor. v indickom Pandžábe. Jej zakladateľom bol Mirza Gulam Ahmad Kadiani (zomrel r. 1908), podľa ktorého bola pomenovaná. R. 1889 sa vyhlásil za mahdiho (mohamedánsky mesiáš) a hlásal synkretickú vierouku, v ktorej sa prejavilo úsilie zblížiť islam s kresťanstvom anglických kolonizátorov, ako aj s hinduizmom väčšiny obyvateľstva vtedajšej Indie. Mirza Gulam Ahmad Kadiani uznával základné dogmy islamu; do svojho učenia zahrnul aj uctievanie hinduistického boha Krišnu a vyhlásil, že objavil hrob Ježiša Krista, ktorý sa vraj vyhol smrti na kríži, presídlil do Indie, hlásal tam evanjeliá a zomrel vo veku 120 rokov. Mirza Gulam Ahmad Kadiani sa vydával za stelesnenie Krista a Mohameda. Nárokoval si, aby ho pokladali za proroka. Pod mohamedánskou „svätou vojnou“ (džihád) rozumel neozbrojený boj a propagandu náboženstva nenásilnými prostriedkami. Sociálny zmysel ahmadijského učenia bol v prisluhovaní kolonizátorom, miestnej buržoázii a statkárom. Hoci mohamedánske vysoké duchovenstvo vyhlásilo učenie ahmadijcov za heretické, sekta sa rozšírila v Indii a Pakistane. v menšej miere v Afganistane, Iráne, Arábii a Egypte. Od r. 1902 vydáva časopis Review of religions. Roku 1914 sa sekta rozdelila na dva smery. Stúpenci kadíánskeho smeru uznávajú Ahmada za proroka, stúpenci lahorského iba za reformátora islamu. K ahmadijskej sekte sa hlási okolo pol milióna veriacich.
< Späť na A
