acta sanctorum

acta sanctorum (lat. — záznamy o svätcoch) — životopisy kresťanských svätcov, zaznamenané na základe zozbieraných životopisných údajov (hagiografia). V cirkevnej — náboženskej i politickej praxi zohrali nemalú úlohu. Od 4. stor. n. l. sa dni smrti jednotlivých svätcov označovali ako sviatky a súčasne sa rozšírilo ich uctievanie (kult svätých). Keď protestantská reformácia spochybnila učenie „o obcovaní“ svätých a zavrhla odpustky, a keď vedecký pokrok a vzrastajúca vzdelanosť más otriasli vierou v zázrak, katolícka — jezuitská teológia začala zachraňovať acta sanctorum aj čiastočnou formálnou kritikou životopisných záznamov. Táto kritika musela začať brať ohľad aspoň na historickosť existencie osoby údajného svätca, nehodnotila však vlastný obsah, vieryhodosť a reálnosť zaznamenaných správ a životopisných údajov, ale iba ich formu. V dôsledku toho viaceré cirkevné komisie navrhli vyškrtnúť zo zoznamu svätcov desiatky takých, čo nikdy nežili (medzi nimi napríklad patróna automobilistov sv. Krištofa, sv. Juraja a ďalších). U tých svätcov, ktorých nevyškrtli, sa pokladajú na základe formálnej kritiky životopisných údajov za „dokázané“ aj zázraky pripisované svätcovi, lebo „urobenie“ aspoň troch zázrakov sa stalo jednou z podmienok vyhlásenia za svätého (kanonizácia). Zakladateľom jezuitskej hagiografickej metódy hodnotenia životopisných záznamov o svätcoch vrátane „overovania pravdivosti“ ich zázrakov ap. bol belgický jezuita J. Bollandus; jeho práca Acta sanctorum vyšla r. 1643 a stala sa základom mnohozväzkovej edície Acta sanctorum, v ktorej pokračovatelia (bollandisti) dodnes vydávajú životopisy všetkých svätých.

< Späť na A