V auguste 1930 ZPB začal súťažiť so Zväzom bojujúcich ateistov ZSSR. Súťaž výrazne prispela k masovosti hnutia; počet skupín ZPB stúpol na 550
< Späť na Z
Zväz proletárskych bezvercov
Zväz proletárskych bezvercov (ZPB) — masová proletárska organizácia v období buržoáznej ČSR, orientovaná na ateistickú prácu. Od konca prvej svetovej vojny sa postupne formovali bezverecké spolky, ktoré združovali ľavicové protiklerikálne sily, nesúhlasiace s obmedzeným antiklerikalizmom Voľnej myšlienky. Roku 1919 sa zjednotili a vytvorili Zväz socialistických bezvercov, organizáciu pokrokovejšiu než bola Voľná myšlienka, ale ideovo ešte nie celkom vyhranenú. Po vzniku KSČ prešli mnohé skupiny Zväzu socialistických bezvercov do Federácie komunistických osvetových jedn6t. V apríli 1926 sa táto federácia premenovala na Zväz proletárskych bezvercov, organizáciu so širšou masovou pôsobnosťou. V tom čase mal ZPB asi 15 000 členov, organizovaných vo viac než 100 miestnych skupinách; združoval členov komunistickej strany, ale aj príslušníkov iných strán. Od r. 1925 pracoval Akčný výbor proletárskych bezvercov, ktorý pripravoval zlúčenie všetkých pokrokových bezvereckých organizácií a spolkov. Zlúčenie sa uskutočnilo r. 1927. Združené organizácie prijali pomenovanie Zväz proletárskych bezvercov. (Boli to: Zväz socialistických bezvercov, Spolok Voľnej myšlienky A. Smetanu a ZPB). Severočeská nemecká bezverecká organizácia Bund der proletarischen Freidenker do ZPB nevstúpila; väčšina jej členov bola organizovaná v sociálnodemokratickej strane a mala spolkársky charakter. Orgánom ZPB bol časopis Maják, organizačným centrom stranícky dom v Karline. Po V. zjazde KSČ sa zintenzívnila práca ZPB, od zväzu sa odčlenila pravicová časť členstva, ktorá vytvorila Združenie proletárskych bezvercov (1929). Na Slovensku miestne skupiny tohto frakčného združenia nevznikli.
V auguste 1930 ZPB začal súťažiť so Zväzom bojujúcich ateistov ZSSR. Súťaž výrazne prispela k masovosti hnutia; počet skupín ZPB stúpol na 550a stav členov sa zvýšil na 25 000 . Najpočetnejšie boli miestne organizácie v priemyselných centrách (Praha, severné a severozápadné Cechy, Brno). Na Slovensku boli významnejšie miestne organizácie v Trnave, Ružomberku, Bratislave, Žiline, Hlohovci a v Košiciach. Trnavská a Ružomberská organizácia plnili fakticky úlohu krajských centier. Výrazné rozšírenie proletárskeho bezvereckého hnutia na Slovensku bolo zaznamenané najmä v čase hospodárskej krízy. 28. júla 1933 bola činnosť ZPB policajne zastavená. Keďže už predtým 22 000 členov ZPB bolo kolektívnym členom podpornej organizácie Solidarita, táto organizácia nahradzovala zastavený ZPB. Solidarita vydávala ilegálny časopis Proletársky bezverec, ktorý nahradil zastavený Maják. Po zákaze Solidarity (9. sept. 1934) prevzala vedenie bezvereckej činnosti priamo KSC, vedúcim pracovníkom tohto úseku bol J. Vodička. V novembri 1934 sa vytvorila i náhradná organizácia pod názvom Zväz pokrokových voľnomysliteľov v Prahe. 14. marca 1939 bola aj táto rozpustená. K najúspešnejším akciám ZPB patrila agitačná kampaň proti reakčným školským reformám a boj za uznanie ZSSR. Zväz úzko spolupracoval so Zväzom bojujúcich ateistov ZSSR. Aj keď sa ZPB nepodarilo vždy prekonať nedostatky voľnomyšlienkárskych tendencií, patril k najpokrokovejším masovým proletárskym organizáciám v buržoáznej Československej republike. K významným pracovníkom ZPB patrili: Th. Bartošek, VI. Borek, Lahulek-Faltys, Landová-Stychová, M. Matoušek, J. Vodička a i.
< Späť na Z
V auguste 1930 ZPB začal súťažiť so Zväzom bojujúcich ateistov ZSSR. Súťaž výrazne prispela k masovosti hnutia; počet skupín ZPB stúpol na 550
< Späť na Z
