Ali-ibn-Abu Talib

Ali-ibn-Abu Talib (zomr. — 661) — štvrtý a posledný „spravodlivý” (resp. „svätý”) arabský kalif (656 — 661). Pochádzal z bohatého a mocného rodu kmeňa Korejšov. Bol bratancom zakladateľa islamu Mohameda, manželom jeho dcéry Fatimy, jedným z jeho najhorlivejších nasledovníkov. Za kalifa ho vyhlásili v Medine počas bojov o moc medzi rôznymi skupinami mohamedánov. Jeho nerozhodnosť umožnila, aby predstaviteľ aristokracie, miestodržiteľ Sýrie Muavi, začal vojnu proti jeho stúpencom. Bezvýsledná zrážka pri Siffine a ochota dohodnúť sa s protivníkom vyvolali povstanie blízkych stúpencov Aliho, ktorí sa zjednotili pod demokratickými heslami haridžitov. Jeden z povstalcov Aliho zavraždil. Arabská legenda ho opisuje ako chrabrého, ale nerozhodného a nedôsledného vládcu. Šiiti ho vyhlásili za svojho prvého imana a postupne ho pretvorili vo fantasticko-rozprávkového bohatiera a divotvorcu. Niektoré islamské sekty do deifikujú a pripisujú mu väčší význam ako Mohamedovi.

< Späť na A