agnosticizmus a náboženstvo (gréc. a — nie, gnostóz — vedenie, poznanie) — termín označujúci gnozeologické stanovisko, podľa ktorého sú svet, jeho zákony a podstata javov nepoznateľné. V rozličnej podobe je toto stanovisko založené na metafyzickom odtrhnutí podstaty a javu, a preto neuznáva možnosť poznania ničoho, čo je za hranicami našich pocitov alebo zmyslovej skúsenosti. Ako prvý použil tento termín anglický prírodovedec T. H. Huxley, no samé stanovisko bolo v počiatočnej forme sformulované už v antickom skepticizme, kde ho do kritiky náboženstva doviedol napr. Sextos Empeirikos. V novovekej filozofii boli hlavnými predstaviteľmi agnosticizmu D. Hume (doviedol ho do kritiky náboženstva, spojenej s etickým deizmom) a I. Kant. Z pozícií agnosticizmu rozvíjali kritiku náboženstva rozliční predstavitelia pozitivizmu, Voľnej myšlienky (u nás napr. Fr. Krejčí). Kritika náboženstva z pozícií agnosticizmu je nedôsledná a idealistická.
< Späť na A
