Afrodita

Afrodita (gréc. Aphrodité — z peny vystúpená) — v náboženských predstavách starých Grékov bohyňa lásky a ženskej krásy. Podľa Homéra dcéra boha Dia (Zeus) a Dióny, podľa inej verzie sa zrodila z morskej peny. ktorej sa Zeus dotkol bleskom. Pre svoju krásu sa stala jednou z najuctievanejších gréckych bohýň. Osobitnú čarodejnú moc pripisovali jej opasku, jeho kúzlam nemohol odolať žiaden smrteľník, ani boh. Na želanie Dia sa stala manželkou Héfaista. skutočným otcom jej piatich detí bol však boh vojny Arés. Okrem neho mala ešte milencov, boha vína Dionýza, posla bohov Herma, ba aj obyčajného smrteľníka kráľa Anchísa, s ktorým mala jedného z trójskych hrdinov Aenea. Afrodita často zasahovala do osudov pozemšťanov — napr. plachého mládenca Narkissa priviedla k tomu, že sa zaľúbil do seba a napokon spáchal samovraždu; synovi trójskeho kráľa Parida sľúbila za ženu manželku spartského kráľa Meneláa krásnu Helenu, kvôli ktorej vraj vznikla Trójska vojna. Do gréckej mytológie sa Afrodita dostala z Malej Ázie a podľa všetkého vznikla z mýtu fénickej bohyne Astarty a boha Adónisa. Z gréckeho panteónu prešla do náboženstva starého Ríma, kde sa stotožnila S bohyňou jari Venušou. Gréci ju zobrazovali ako krásnu ženu s myrtou, kvetmi maku, jablkami a ružami — zo zvierat s delfínom. holubicou a lastovičkou. Postupom času kult Afrodity nadobudol orgiastický charakter. Podobne ako Aštarta a iné staroveké božstvá bola personifikáciou tvorivých síl prírody a ako symbol ženskej krásy a lásky sa stala príťažlivým námetom pre mnohých umelcov.

< Späť na A