adventizmus v ZSSR

adventizmus v ZSSR — v Rusku sa adventisti objavili koncom 19. stor. medzi nemeckými kolonistami a roľníkmi v južných oblastiach, neskoršie aj medzi maloburžoáziou a časťou inteligencie. Ich hlavnou organizáciou sa stala sekta adventistov siedmeho dňa, ktorá sa stavala nepriateľsky voči revolučnému hnutiu a bola lojálna voči cárizmu aj buržoáznej dočasnej vláde. Hlboko nepriateľský vzťah prejavila k VOSR; vedenie sekty nabádalo odmietať službu v Červenej armáde a neskoršie aj účasť v spoločenskom živote. Až r. 1924, pod tlakom radových veriacich, deklarovali predstavitelia sekty lojálnosť voči sovietskej moci; časť sektárov však zotrvala na negatívnom stanovisku. Sociálna základňa a počet adventistov sa zmenšil v dôsledku úspechov budovania socializmu. Sekta sa dočasne zaktivizovala v ťažkých podmienkach vojnových útrap, priaznivejších pre oživenie religiozity. Od 50. rokov sa začali adventistické spoločenstvá zmenšovať.

< Späť na A