adventizmus v Československu — jeho stúpenci sa v Čechách i na Slovensku objavili až po prvej svetovej vojne a pomerne značne sa rozšírili. Získavali stúpencov najmä medzi príslušníkmi protestantských cirkví (evanj. augsburského vyznania). Pôsobili ako štátom neuznaná náboženská spoločnosť, ktorej príslušníci sa zhromažďovali na základe spolkového zákona v kostoloch iných cirkví alebo v prenajatých verejných miestnostiach. Za tzv. slovenského štátu sektu zakázali; r. 1945 obnovila činnosť za pomoci západných náboženských centrál; pod ich vplyvom sa ústredie sekty orientovalo vyhranene antikomunisticky. V dôsledku toho činnosť sekty bola v r. 1952 — 1956 zastavená. Podľa svojej ústavy z r. 1970 pôsobí pod novým názvom Cirkev adventistov siedmeho dňa v ČSSR a je nezávislou a samostatnou náboženskou spoločnosťou, spätou vierovyznaním s celosvetovým adventizmom. Za jediný zdroj viery a pravidlo života uznáva bibliu. Základnou organizačnou jednotkou je zbor. Viaceré zbory a diaspóry tvoria združenie, delegáti združenia tvoria Ústrednú konferenciu ako najvyšší orgán cirkvi. Správnym a výkonným orgánom je Ústredná rada. Kazateľský dorast sa vychováva na Komenského teologickej fakulte v Prahe (bohoslovecké fakulty). Cirkev vydáva dvojmesačník Znamení doby.
< Späť na A
