Zeus (gen. Dia) — najvyšší boh v mytológii starého Grécka; boh neba, svetla, búrky a blesku, hlavný predstaviteľ olympijského pantheonu, otec celého radu bohov a polobohov — héroov. Pod jeho menom sa postupne zjednotili predstavy o mnohých najväčších božstvách gréckych kmeňov. Tým sa vysvetľuje množstvo mýtov spätých s Diom a jeho početné prívlastky. Verilo sa, že je synom Kronovým a iba lesť matky Rey ho zachránila, aby ho otec po narodení nezhltol. Keď Zeus dospel, zavrhol Kronovu vládu a titanov a začal vládnuť sám nad bohmi a ľuďmi. Tento mýtus odráža víťazstvo gréckych kmeňov s ich novým sociálno-politickým zriadením — otrokárskymi mestskými štátmi — nad starou mykénskou spoločnosťou. V klasickom období bol Zeus ochrancom miest a štátneho zriadenia. Najuctievanejšie boli jeho chrámy v Olympii, kde bola jeho socha od najväčšieho sochára staroveku Feidia, a v Dodone.
< Späť na Z
