zeiditi — prívrženci mohamedánskej šiitskej sekty, ktorá vznikla ako dôsledok feudálnych rozporov v polovici 8. stor. Jej zakladateľ a prvý imám Zeid, vnuk Husejna a pravnuk Aliho, stál na čele povstania v Kufe ok. r. 740 proti kalifovi Omejovcov, ktorého v boji zabili. Zeiditi sa neraz zúčastnili protifeudálnych povstaní pod heslom vrátiť najvyššiu moc potomkom Aliho. Roku 864 vytvorili teokratický štát v severozápadnom Iráne, ktorý existoval do polovice 12. stor. Začiatkom 10. stor. sa zmocnili vlády v hornom Jemene, kde sa ich dynastia imámov udržala do r. 1962. V Jemene tvoria vyše polovice obyvateľstva. Ich vieru už pri jej vzniku ovplyvnili mutaziliti. Zeiditi neuznávajú predurčenie, korán nepovažujú za odveký. Vo svojej dogmatike a obradoch stoja medzi sunnizmom a šiitizmom, ale neveria v šiitského „skrytého imáma”; veria, že možno existujú zároveň niekoľkí imámi, ktorí sú na čele samostatných teokratických štátov. Zeiditi sú odporcami kultu svätých velí a sufizmu; nemajú dervišov. Zo všetkých šiitských sekt zeiditi sú najbližší sunnitom.
< Späť na Z
