zbožná lož al. svätá lož (lat. pia fraus) — v náboženskej teologickej terminológii vedomá lož, ospravedlnená náboženským cieľom. Je jedným zo zvyčajných, od vekov využívaných a praktizovaných prostriedkov pôsobenia na veriacich. Praktiky zbožnej lži sú v priamom protirečení s učením o božskosti cirkvi a s jej označovaním lži za hriech. P. Holbach vo svojej Vreckovej teológii hovorí o zbožnej lži so štipľavou iróniou: „Tak sa nazývajú sväté klamstvá, náboženské táraniny a náboženské podfuky, po ktorých duchovenstvo siaha celkom zákonite s cieľom upevniť plytkú zbožnosť, napomáhať víťazstvu cirkvi, škodiť nepriateľom, vo vzťahu ku ktorým — ako je známe — sú všetky prostriedky dobré.” Najvšeobecnejším, najotvorenejším a najcynickejším vyjadrením zbožnej lži je jezuitská formula: „Účel svätí prostriedky.” Príklady zbožnej lži nájdeme aj v samej biblii. Napríklad Abrahám, v judaizme, kresťanstve i islame známy ako „spravodlivý”, podľa biblického podania dvakrát vydával svoju ženu Sáru za svoju sestru, aby jej krásou oklamal kráľov, vyhol sa nebezpečenstvu, ktoré mu hrozilo a získal bohatstvo. Dať lži charakter zbožnosti možno len s použitím kazuistických odôvodnení. História hovorí, že je to potrebné jednak pre záchranu autority biblie, ale ešte viac pre zabezpečenie právoplatnej každodennej náboženskej praxe — bez svätej lži by boli predsa nemysliteľné napríklad všetky tie domnelé zázraky, obchod s odpustkami, propagovanie falošných relikvií, neexistujúcich „ostatkov svätých” a pod.
< Späť na Z
