zázrak – podľa
náboženskej viery mimoriadny jav spôsobený nad prirodzenou silou; predpokladá
zrušenie prirodzenej zákonitosti v behu udalosti. Viera v zázraky vznikla už v dávnoveku, keď človek nepoznal podstatu javov skutočností a bol plne v zajatí
živelných prírodných síl. Ideológovia náboženstva pestujú predstavy o zázrakoch
a tvrdia, že zázrak je svedectvom existencie a moci boha a na druhej strane
svedči o úbohosti človeka. Propagovanie zázraku (najmä „zázračných uzdravení“ z
rozličných chorôb) hrá dôležitú úlohu v každej náboženskej sústave. Veda
rozhodne odmieta možnosť porušenia zákonitostí prírody, a tým aj možnosť
zázraku. Nemožnosť zrušenia zákonitostí prírodných javov i spoločenského života
potvrdzuje celá ľudská prax. Pri vedeckom preskúmaní každá udalosť či jav,
ktorý sa vydáva za zázrak, stráca tajomnosť a prezrádza svoje prirodzené, „pozemské“
príčiny. Veda takto odhaľuje neopodstatnenosť viery v zázraky. Viera v možnosť
zázraku upadá tou mierou, ako rastie moc človeka v jeho boji proti spoločenským
a prírodným silám, ktoré nad ním vládnu, ako sa zvyšuje jeho kultúrna úroveň a
ako sa šíria vedecké poznatky.
< Späť na Z
