absolúcia

absolúcia (z lat. absolstvo – odpúšťam) – súčasť kresťanskej sviatosti pokánia, ktorá má v katolicizme formu ušnej spovedi, v protestantizme verejného všeobecného vyznania hriechov. V katolíckej spovedi absolúcia znamená rozhrešenie – akt, ktorým kňaz ako „splnomocnenec boha“ odpúšťa spovedanému jeho hriechy. V protestantskom pokání je subjektom odpúšťajúcim hriechy „samotný boh“ so svojou milosťou, ktorú hriešnikovi udeľuje bez jeho zásluhy ako dar boží. Absolúcia – rozhrešenie ako podstatná súčasť katolíckej spovedi, záväznej pre katolíkov ako každoročná povinnosť vo veľkonočnej dobe, zohrávala závažnú úlohu v duchovnej nadvláde cirkevnej hierarchie nad veriacimi a v manipulácii s ich presvedčením a konzekventne aj v ovplyvňovaní ich chovania a konania.

< Späť na A